Kraniosakrálnej terapii sa venujem už viac než desať rokov. Ľudia sa ma neraz pýtajú, čo to vlastne robím? Odpoveď je jednoduchá: dotýkam sa.
Veda a dotyky
Dotyk je základnou ľudskou potrebou. Od malička. Možno poznáte pokusy amerického psychológa Harryho Harlowa s opičkami, ktoré mali k dispozícii dve náhradné mamy. Jednu vytvorenú z drôtu s fľašou mlieka, druhú obtiahnutú kožušinkou, ale bez mlieka. Čo myslíte, ktorú mamu si opičky vybrali? Tú chlpatú. Pritúlili sa k nej, upokojili, nabažili dotyku, až potom boli schopné ísť sa napiť k nevľúdnej drôtenej figuríne. Poukazuje to na to, aký je dotyk dôležitý. Nielen pre opičky. Aj mnohé osirelé bábätká, ktorých sa nikto nedotýkal, zomierali predčasne, napriek tomu, že ich kŕmili a prebaľovali.
Spomenula som si na slová jedného klienta na konci ošetrenia. Bol dojatý: „Takto sa ma v živote nikto nedotýkal. Možno moja mama, ale to si nepamätám.“
Pri kraniosakrálnej terapii človek zažije absolútne pozorný, sústredený a veľmi citlivý dotyk, vnímavý k jeho telu i duši. Dosýti si deficit objatí a pozornosti. A že je dotyk liečivý, vie každý bez toho, aby sa to musel špeciálne učiť. Stačí si spomenúť, čo inštinktívne robíme, ak sa zraníme alebo nás niečo bolí. Intuitívne si boľavé miesta hladkáme, prikladáme si na ne ruky. Dokonca aj vtedy, ak ide o psychickú bolesť. Schúlime sa, ako keby sme chceli objať sami seba.
Pomôže aj plyšák?
Blahodarný účinok príjemných dotykov je vedecky dokázaný. Pri objímaní, masírovaní či hladkaní sa uvoľňujú do krvého obehu takzvané hormóny lásky a šťastia od oxytocínu cez serotonín po dopamín. Zároveň sa redukuje hladina stresových hormónov, nastáva uvoľnenie a pocit pohody. Aj to je jeden z dôvodov, prečo si osamelí ľudia zadovážia domáce zvieratko, s ktorým sa môžu „mojkať“. Nehovoriac o obľúbených plyšákoch, ktoré si niekto ponechá až do dospelosti . Aby sa objatia stali liekom pre dušu a mali aj efekt na zdravie, potrebujete ich podľa niektorých odborníkov denne zažiť dvanásť. To je ideálny počet, ale aj štyri sú dostatočným minimom. Nájdite si príležitosť, ako si niekoho privinúť, pritúliť, pohladkať či len zľahka chytiť za lakeť.
Samozrejme, že nie každý je dotykový typ, ale aj väčšina najzarytejších odporcov prehnaného stískania sa a hladkania vytrvalo drží, ak mu škrabkáte chrbát.
Doprajte liečivý dotyk sebe a doprajte ho aj svojim blízkym. Spolu s ohľaduplnosťou a rešpektom k osobným hraniciam. Pretože to ide ruka v ruke s tým, aby bol dotyk upokojujúci, vyživujúci a hojivý.