Spravte si test
Je bolesť hlavy, ktorú cítim, naozaj migréna?
Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
- Ochromuje vás pulzujúca bolesť hlavy?
- Je lokalizovaná väčšinou na jednej strane alebo okolo jedného oka?
- Neznesiete pritom hluk a ostré svetlo?
- Zhoršuje sa bolesť pri pohybe?
- Je vám na vracanie alebo dokonca vraciate?
- Obťažujú vás rôzne pachy?
- Máte zvláštne zrakové vnemy, ako napríklad svetelné body, zvlnené či rozmazané videnie?
Vyhodnotenie: Ak ste aspoň na dve otázky odpovedali kladne, s najväčšou pravdepodobnosťou máte migrénu.
Čo vieme o migréne?
Migréna je na druhom mieste v rebríčku výskytu bolestí hlavy. Medzi ľuďmi je najrozšírenejšou tzv. tenzná bolesť hlavy, čo je zvieravá pásová bolesť najčastejšie v oblasti čela a spánkov. Pri tenznej bolesti má človek pocit, akoby mal hlavu vo zveráku alebo ho tlačila prilba.
Migrénou trpí približne každý desiaty človek, trikrát viac žien než mužov. Najčastejšie sa vyskytuje medzi dvadsiatym a päťdesiatym rokom života, aj keď ani u detí nie je výnimkou.
Existujú dva základné typy migrény – bežná bez aury a klasická migréna s aurou. Až osemdesiatpäť percent prípadov predstavuje migréna bez aury a len pätnásť percent je sprevádzaných aurou, teda zrakovými poruchami.
Typické príznaky migrény
- bodavá pulzujúca bolesť, spravidla na jednej polovici hlavy, prípadne okolo jedného oka,
- bolesť sa stupňuje a pohyb ju zhoršuje,
- nechutenstvo, pocit na vracanie alebo vracanie,
- precitlivenosť na svetlo a hluk,
- slabosť v horných a dolných končatinách,
- necitlivosť či brnenie tváre,
- bolesť trvá približne od 4 do 72 hodín,
- zmätenosť, poruchy nálady a vyčerpanosť.
Migréna s aurou
Už deň pred spustením záchvatu sa človek môže cítiť nesvoj, byť podráždený, napätý, unavený či depresívny. Zhruba hodinu pred začiatkom majú niektorí ľudia príznaky, nazývané aurou. Ide o zvláštne zrakové vnemy, ako sú záblesky, svetelné škvrny, cik-cak línie, výpadky zorného poľa, dvojité videnie, niekedy sa môže dokonca objaviť syndróm Alenky z ríše divov. Predpokladá sa, že ho na vlastnej koži zažil pri záchvate migrény aj Lewis Carroll, autor Alenky z ríše divov. Človek vtedy môže vidieť zmenené proporcie častí svojho tela či dokonca nereálne objekty. Aura je pravdepodobne výsledkom zmeny krvného prietoku v mozgu. Niekedy sa prejavuje aj poruchou iných zmyslov – hmatu, čuchu a sluchu, a takisto aj závratmi či pocitom, že sa všetko okolo krúti.
Ako vzniká migréna
Teórií je viac. Podľa niektorých lekárov ide o nedostatočnú funkciu mozgu, podľa iných o nerovnováhu koncentrácie niektorých látok a iní si zasa myslia, že príčinou sú priveľmi citlivo reagujúce cievy zásobujúce mozog krvou. Najčastejšie sa uvádza, že príčinou migrény je zmena krvného prietoku v mozgových cievach. Vplyvom spúšťacieho faktora dôjde k rozšíreniu a následnému zúženiu ciev v mozgu. Tým sa dráždia nervové zakončenia v cievach a to spôsobuje bolesť. Ľudia trpiaci migrénami majú podľa tejto teórie cievy citlivé na určité spúšťacie momenty – môže to byť stres, únava, nedostatok spánku, hluk, zmena počasia, hormonálne zmeny, hlad i niektoré potraviny (najčastejšie syry, červené víno a čokoláda). Iné vysvetlenie hovorí, že za migrénou stojí porucha rovnováhy serotonínu, ktorý zvyšuje priepustnosť steny ciev. Tak sa do okolitého mozgového tkaniva z ciev dostávajú látky, ktoré dráždia receptory bolesti. Serotonín má nepriamo vplyv aj na zúženie ciev v mozgu a rozšírenie ciev mimo mozgu. To môže zapríčiňovať pocit nevoľnosti a vracania pri migrenóznom záchvate.
Spúšťače migrény
Ako ste si všimli, je ich veľa. Niekto môže byť citlivý len na jeden z nich, ale pravdepodobnejšia je kombinácia viacerých faktorov.
Dedičná dispozícia. Ak trpel migrénou jeden z rodičov je až päťdesiatpercentná pravdepodobnosť, že ňou bude trpieť aj potomok.
Hormonálne zmeny. Veľa žien trpí migrénou počas menštruácie alebo pred ňou – označuje sa aj ako perimenštruačná migréna. V detskom veku pred pubertou je výskyt migrény u dievčat a chlapcov rovnaký, ale s nástupom puberty sa výskyt u dospievajúcich dievčat zvyšuje, často súvisí s nástupom menštruácie. Medzi pohlavnými hormónmi a migrénou je teda úzka súvislosť. Spúšťacím faktorom môže byť aj hormonálna antikoncepcia, ale v niektorých prípadoch zasa pomáha problém s migrénou zmierniť alebo odstrániť.
Stres. Priamo vplýva na stiahnutie ciev. V prvom rade si treba vôbec pripustiť, že sme v strese a uvedomiť si, čo ho vyvolalo. Môžu to byť citové problémy v rodine, konflikty v práci, obavy zo zlyhania, prepracovanosť, choroba… Najlepším liekom proti stresu je naučiť sa techniky jeho zvládania a relaxácie.
Hladovanie alebo prejedanie sa. V hre môže byť kolísanie hladiny krvného cukru alebo vylučovanie toxických látok do krvi, ktoré spustia migrénu.
Zmena spánkového režimu. Spúšťačom migrény môže byť nedostatok spánku rovnako ako prílišné vyspávanie.
Vonkajšie podmienky. Tie sa dajú najmenej ovplyvniť, lebo ide o zmeny počasia, tlaku, pobyt v zafajčenom prostredí, silnú vôňu parfumu, nevhodné umelé osvetlenie, hluk a pod.
Niektoré potraviny. Najčastejšie sú to určité druhy syrov, oriešky, čokoláda, priveľa kofeínu, červené víno a alkohol všeobecne, pretože prispieva k rozťahovaniu ciev. Vedci sa nazdávajú, že sa v tomto prípade prejavuje citlivosť na určité chemické látky obsiahnuté v jedle, najmä na amíny – tyramín a fenylamín, ktoré majú vplyv na rozširovanie ciev. Amíny sa vyskytujú práve v niektorých syroch, čokoláde, červenom víne a okrem toho aj v hovädzine, kvasnicovom extrakte, ananáse, avokáde a banánoch.
Dysbióza. Narušenie črevného mikrobiómu vplýva na tvorbu neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú prietok krvi v mozgu a tým aj vznik migrény. Porovnaním črevnej mikrobioty u zdravých jedincov a ľudí trpiacich migrénou sa ukázalo, že u migrenikov sa vyskytoval zvýšený počet určitých mikroorganizmov vrátane Candida spp.
Problémy s krčnou chrbticou. Stuhnutá šija a krk sú často zárodkom migrény. Niekedy pred začiatkom záchvatu ľudia cítia napätie a bolesť trapézov a svalov krku až k záhlavnej kosti na lebke.
Sedem rád, ako na migrénu
Pred migrénou je človek prakticky bezbranný, lebo väčšinu spúšťacích faktorov nedokáže ovplyvniť. Napriek tomu, že nezmení počasie ani hladiny svojich pohlavných hormónov, môže sa aspoň vyhnúť niektorým známym spúšťačom. Tu je niekoľko rád, ktoré môžu pomôcť znížiť silu, trvanie i frekvenciu záchvatov migrény. V niektorých prípadoch môže migréna celkom odoznieť.
V prvom rade sa ubezpečte, či vo vašom prípade skutočne ide o migrénu. Zapisujte si, kedy sa bolesť objavuje, kde je lokalizovaná, ako dlho trvá, čo ju zlepšuje, čo ju zhoršuje, aké iné príznaky okrem bolesti hlavy ste cítili, či v rodine niekto trpel rovnakými bolesťami hlavy. To môže neskôr pomôcť pri stanovení diagnózy.
- Veďte si akýsi „migrénový denník“, kde si zapíšete všetko, čo ste robili deň pred začiatkom záchvatu: čo ste jedli, či ste boli v strese, ako ste sa vyspali, aké bolo počasie, v akej fáze bol váš menštruačný cyklus a pod. To vám ukáže, čo by mohlo byť spúšťacím faktorom vašej migrény. Potom sa môžete určitým okolnostiam a potravinám vyhnúť.
- Vyhýbajte sa nadmernej konzumácii alkoholu, pretože alkohol rozširuje cievy celého tela, čo môže vyvolať migrénu.
- Pred menštruáciou obmedzte solenie, ktoré spôsobuje zadržiavanie vody v tele, čo tiež môže súvisieť s vyvolaním záchvatu.
- Dodržiavajte pravidelný spánkový režim, vyhnete sa tak únave a stresu.
- Vyraďte zo svojho jedálnička všetky potraviny, o ktorých si myslíte, že vyvolávajú záchvaty. Pri histamínovej intolerancii či syndróme priepustného čreva SIBO sa snažte dodržiavať vhodný stravovací režim. Okrem vyššie spomínaných sa vyvarujte aj potravín s obsahom rôznych konzervantov a ďalších prídavných látok. Celkovo dbajte o zdravie svojich čriev.
- Primeraná športová aktivita a prechádzky na čerstvom vzduchu vám pomôžu odbúrať stres, zvýšiť psychickú pohodu a fyzickú odolnosť.
- Rovnako užitočné sú všetky relaxačné techniky a cvičenia, napríklad joga, či kung, meditácie, masáže, vírivé kúpele a pod. Často vedú k zmierneniu intenzity i frekvencie záchvatov migrény. Veľmi dobré výsledky pri prekonávaní migrény sa dajú dosiahnuť pomocou kraniosakrálnej terapie.
Prvá pomoc pri migréne
Najlepšie je, ak hneď pri prvých príznakoch nastupujúcej migrenóznej bolesti hlavy užijete liek proti bolesti, napríklad acylpirín, paracetamol či ibuprofen. Odporúča sa ich kombinovať s kofeínom, napríklad zapiť kávou. Ľahnite si do tichej, zatemnenej miestnosti, nájdite si príjemnú polohu, prípadne si dajte studený obklad na čelo či na zátylok. Môžete skúsiť aj pritlačiť na body na zátylku od ucha smerom k prvému krčnému stavcu. Alebo si masírujte bolestivé miesta na čele, sluchách i vo vlasovej časti hlavy, až kým sa nezahrejú.
Ak tieto jednoduché prostriedky proti migréne nepomáhajú, ak sa záchvaty opakujú veľmi často, napríklad niekoľkokrát do mesiaca, ak sú mimoriadne intenzívne a znemožňujú vám normálne fungovať, vyhľadajte lekára. Diagnózu musí stanoviť neurológ. Dobrá správa je, že na rozdiel od doby kamennej, keď migrenikom odstraňovali časti lebečných kostí, dnes už existujú lieky na prevenciu atakov migrény, i lieky, ktoré dokážu prerušiť záchvat.
Pozor na riziká
V súvislosti s liekmi proti bolesti však hrozí ďalšie riziko – vznik bolesti hlavy z nadmerného užívania analgetík (označovanej aj ako lieková bolesť hlavy). Nekontrolované užívanie liekov proti bolesti, najčastejšie s obsahom paracetamolu, kyseliny acetylsalicylovej, kofeínu a ergotamínu, môže viesť k vytvoreniu závislosti. Bolesť hlavy je v tomto prípade abstinenčným príznakom, čo postihnutého núti užiť ďalšiu dávku. Tak sa počet tabliet zvyšuje až na desať denne. Preto pri častej a dlhodobej bolesti hlavy navštívte lekára, aby vám stanovil diagnózu, odporučil vhodné lieky a správne dávkovanie. Pri voľne dostupných liekoch nikdy neprekračujte odporúčanú dávku a nemiešajte jednotlivé analgetiká navzájom. Pokiaľ vás ustavične trápia bolesti hlavy aj napriek vysokým dávkam analgetík, zverte sa do rúk lekárom.
Ak hlava bolí...
…nemusí vždy ísť o migrénu. Bolesť hlavy je sprievodným príznakom viacerých vážnych ochorení, a preto jej treba venovať pozornosť. Vždy vyhľadajte lekára v nasledujúcich prípadoch:
- ak nastane zreteľná zmena intenzity chronickej bolesti hlavy,
- ak sa objaví náhla krutá bolesť nepoznanej intenzity,
- ak sa silné bolesti hlavy prejavia po päťdesiatom roku života,
- pri bolesti hlavy po úraze, zvlášť, ak sa dostaví pocit na vracanie či ospalosť,
- ak sa bolesť hlavy spája s horúčkou, tuhnutím šije a vracaním,
- ak je bolesť hlavy sprevádzaná stratou stability, pamäti, poruchou reči a videnia, zmätenosťou a necitlivosťou či stratou sily v končatinách,
- pri bolesti hlavy, ktorá sa stupňuje pri kašli a pohybe (môže ísť o opuch mozgu),
- u starších ľudí pri jednostrannej bolesti v spánkovej oblasti.